Rákóczi v Košiciach 1906 - 2006

Rákócziho Košice

Mnohí budovu súčasného Slovenského technického múzea (Hlavná 88) stále volajú Rákócziho palácom. Je to právom, lebo Rákóczi sa tam počas svojich návštev Košíc ubytovával. Budova bola sídlom hornouhorského kapitanátu, čiže sa tam zdržiaval kapitán – vojenský správca územia. Budova vznikla spojením štyroch gotických domov a v pol. 18. storočia dostala aj 3. poschodie a barokovú fasádu. Keď sa na prelome storočí vojaci z budovy odsťahovali, bola tam škola, kancelárie i knižnica. Po 2. svetovej vojne sa do budovy nasťahovalo Slovenské technické múzeum – jediné svojho druhu na Slovensku.

Z kapitánskeho paláca to mal Rákóczi najbližšie na bohoslužby do Františkánskeho kostola, ktorý je cez ulicu takmer oproti. Preto tam chodieval peši, a že sa tam modlieval, to pripomínala maďarsky napísaná pamätná tabuľa v jeho vnútri.
Ide o druhý najstarší kostol v meste z konca 14. a začiatku 15.storočia. Je monumentálny aj z hľadiska rozmerov; je dlhší než Dóm sv. Alžbety – najväčšia katedrála na Slovensku. V 80-tych rokoch minulého storočia na čelnej fasáde objavili vzácne gotické reliéfy a v 90-tych veľkú podzemnú hrobku, ktorá je prístupná raz v roku, na sviatok Dušičiek.

Niekedy sa Rákóczi vybral aj do dnešného Premonštrátskeho kostola, ktorý však bol vtedy Jezuitským. Vnútri, hore na západnej stene svätyne je epitaf z lipového dreva venovaný Františkovi I. Rákóczimu – jeho otcovi.
V súčasnosti je to najvyzdobenejší a najfarebnejší kostol v meste. Ak do neho vojdeme, vpredu uvidíme, okná, stĺpy i tiene, ktoré nie sú. Ide o najúchvatnejšiu optickú ilúziu v Košiciach.

Rákóczi vo vyhnanstve v Turecku netušil, že sa ešte niekedy do Košíc vráti. Stalo sa však až po jeho smrti. Na jeho telesné pozostatky v roku 1906 čakala nová krypta v najúchvatnejšej budove Košíc – Dóme sv. Alžbety. Frigyes Schulek ju naprojektoval naľavo od severnej brány, smerom na Urbanovu vežu. Zvonku miesto prezrádza busta Rákócziho a latinský text. Spodné okienko pod ním vedie priamo do krypty. Vstup pre návštevníkov je však vo vnútri Dómu. V strede krypty, v najväčšom sarkofágu, je spoločne s Rákóczim aj jeho matka Helena Zrínska a starší syn Jozef. Naľavo je dvormajster Mikuláš Sibrik, napravo generál a gróf Esterházy, a tiež napravo gróf Mikuláš Bercsényi a jeho manželka Kristína Csákyová.

V Dóme sv. Alžbety nám stačí jeden pohľad a spoznáme všetko podstatné zo života Františka II. Rákócziho. Ak stojíme v strede katedrály a pozrieme sa naľavo, nad severnou bránou zočíme secesnú fresku od Andora Duditsa z r. 1914 - 1916. Je na nej vzostup a pád kniežaťa, preto je potrebné prezerať ju zľava doprava. Naľavo najnižšie je ako bábätko, ktoré sa narodilo matke Helene Zrínskej, potom so svojim vychovávateľom kardinálom Kolonicsom, ďalej prvýkrát zajatý v kaštieli vo Veľkom Šariši. V strede a najvyššie je zobrazený na vrchole slávy s kuruckou zástavou v ruke ako vodca najväčšieho protihabsburského povstania. Napravo je v rozhovore s francúzskym kráľom Ľudovítom XIV., od ktorého žiadal pomoc a ďalej s tureckým sultánom Ahmedom III., ktorý jemu i jeho druhom poskytol azyl v meste Tekirdag. Vpravo úplne dole diktuje svoje spomienky pisárovi Klementovi Mikesovi na brehu Marmarského mora. K freske patrí aj dolná časť pod poloblúkom s vyobrazením Rákócziho sarkofágu a hore slabo viditeľné prevezenie Rákócziho pozostatkov do vlasti.

Ako najexotickejšia budova v Košiciach sa môže javiť Rodošto. Je to preto, že má svojho takmer rovnakého predchodcu v tureckom meste Tekirdag (po maďarsky Rodosto). Okrem jedinečného príkladu tureckej architektúry, slúži nám aj na vcítenie sa do posledného obdobia života Františka II. Rákócziho. Ten práve v takomto dome v Turecku strávil roky svojho exilu. Aby bola názornosť ešte vyššia, časť jeho pôvodného zariadenia priviezli z Turecka. Najoriginálnejšie a najveľkolepejšia je jedáleň na poschodí. Povráva sa, že niektoré jej časti vyhotovil vlastnoručne Rákóczi. V tomto dome premietajú aj unikátny film, zo slávnosti prenesenia pozostatkov kniežaťa do Košíc 29. októbra 1906. Rákócziho posledný dom – či skôr jeho kópiu, postavili začiatkom 40-tych rokov minulého storočia a až o polstoročie neskôr začal slúžiť svojmu účelu ako jedna z expozícii Východoslovenského múzea. Zariadenie a výzdoba všetkých deviatich miestností súvisí s osobnosťou Rákócziho.

Pred Rodoštom narazíme (pohľadom) na sochu Františka II. Rákócziho. V nadživotnej veľkosti (240 cm) ju zhotovil maďarský sochár Sándor Győrfi a 3. apríla 2006 ju Košice dostali darom od maďarskej vlády. Rákóczi je vyšší aj preto, že stojí na 8 tonovom kameni z Brazílie, na ktorom je aj Rákócziho vlajka a mapa s 12 dôležitými miestami Európy viažucimi sa k jeho osobe.

Kedysi viacero miest a budov v Košiciach pripomínalo pamiatku Rákócziho. Bolo to napr. Rákócziho (premonštrátske) gymnázium na rohu Premonštrátskej a Kováčskej ulice, Rákócziho hornouhorské múzeum na terajšom námestí Maratónu mieru, Rákócziho okružná ulica teraz Moyzesova či Rákócziho rozhľadňa, ktorá už nestojí, no teraz je tam moderná vyhliadková veža.

Text: Milan Kolcun
Foto: Slavomir Szabó